Druhá časť - O reálnom živote v Santiagu

Autor: Katarína Ďurovičová | 19.4.2013 o 23:43 | Karma článku: 0,00 | Prečítané:  85x

Ešte do včera som sa v tejto krajine cítila relatívne bezpečne.

Protesty sú tu síce na dennom poriadku, to nemyslím protesty typu tichý pochod pred NR SR, od streľby, cez pálenie ohňov, uzavreté centrum, až po vodné delá, takto to vyzerá v Santiagu, keď ľudia protestujú.

Do včera som si myslela, že štvrť, kde momentálne žijeme je bezpečná, a že sa nám nemôže nič stať. Stretávame tu security autá, ktoré dohliadajú na bezpečnosť, popadané konáre a pod., a aj policajtov, ktorý sa prechádzajú po ulici a kontrolujú situáciu. Vybrali sme sa včera so synom na nákup, bolo asi šesť hodín večer, teda čas, keď väčšina ľudí ide z práce. Zrazu z opačnej strany ulice kričí teta, nerozumela som presne čo kričí, ale bolo jasné, že prečo. Mladík s taškou cez plece ju chcel okradnúť. Ľudia postávajúci na chodníku sa ho snažili zadržať, no nepodarilo sa, chalan utekal o život. Tete sa síce nič nestalo, teda nepodarilo sa mu ukradnúť nič (mala ruksak a kabelku na plece), no bola riadne preľaknutá a ja s ňou. Z úskosťou kráčam ďalej do obchodu....

Večer čítam novinky na FB a čo píšu známe, ktoré tu už žijú nejakú tú chvíľu: výstražnu správu, vraj nejaký chlap vyvoláva na pevnú linku a pod zámienkou, že vaša polovička bola účastníkom dopravnej nehody, že leží v nemocnici, je potrebné priniesť tam a tam peniaze???? Ešte že v tomto prípade by som ho ja odbila vetou, že nerozumiem španielky. Každopádne poskytovať akékoľvek informácie do telefónu je v tejto krajine takisto dosť nebezpečné.

No a vyvrcholilo to na ihrisku, kam chodievame so synom pravidelne. Zvykla som si na to, že na môjho syna sa tu každý usmieva a prihovára sa mu. Sedím na lavičke a pozerám ako sa malý hrá v piesku, rieši bagriky, lopatky a nákladné autíčka. Zrazu k nemu prídu dve tety a prihovárajú sa mu, okamžite vystrelím z miesta (bola som od neho asi 3 metre) a dávam tak najavo, že patrí ku mne. Teta sa ma na to pýta, či je to môj syn, skladám z nosa slnečné okuliare a vražedným pohľadom jej odpovedám, že áno. Spustí na mňa niečo po španielsky, slušne jej vysvetlím, že jej nerozumiem, otáča sa na päte a odchádza otravovať ostatných rodičov. Sadám si k synovi do piesku a pozorujúc ženské sa v duchu pýtam, čo to malo byť? Neskôr som si všimla, že okrem nich tam bol ešte aj chlap s kamerou a natáčali pravdepodobne nejakú anketu, no ja som si uvedomila, že by som mala mať malého nielen „na dohľad“, ale aj „na dosah“.

Od dnes zamykám dvere radšej na dva-krát.

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

DOMOV

Šéf protikorupčného úradu Kovařík: O Ficovom hlase sme viedli polemiky

Policajti pri citlivých kauzách nemôžu zisťovať všetko, musia brať ohľad aj na česť politika, tvrdí Ficov šéf boja proti korupcii.

DOMOV

Prišla učiť angličtinu, takmer pre políciu nedostala víza

Pred cudzineckou políciou ľudia čakajú hodiny, často aj v noci.


Už ste čítali?